Obnova lokalít poniklecov na flyšoch Hornádskej kotliny

Obnova lokalít poniklecov na flyšoch Hornádskej kotliny

Milan Barlog, Tomáš Dražil, Štátna ochrana prírody SR – Správa Národného parku Slovenský raj

 

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a jeho blízky príbuzný poniklec prostredný (Pulsatilla sublavica) majú v Hornádskej kotline bohaté a dlhodobo známe lokality na travertínoch v okolí Spišského Podhradia. Už menej odborníci ale aj verejnosť poznajú lokálne výskyty týchto dvoch klenotov slovenskej flóry na flyšovom podloží Hornádskej kotliny. Medzi Levočou a Nemešanmi rastú oba druhy na niekoľkých malých lokalitách strmých strání. Približne do 50-tych rokov minulého storočia boli všetky medze a stráne s teplomilnou vegetácie vypásané domácimi zvieratami alebo kosené. Lokality poniklecov boli omnoho početnejšie a bohatšie. Rovnako ako inde na Slovensku boli tieto ,málo produktívne“ plochy postupne opúšťané, v lepšom prípade ponechané napospas sukcesii drevín, v horšom priamo delimitované do lesného pôdneho fondu a zalesnené. Cenná teplomilná vegetácia na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov dnes už nie je súvisle rozšírená, ale doslova živorí na niekoľkých posledných zvyškoch vhodných biotopov. Správa NP Slovenský raj zabezpečila legislatívnu ochranu  najzachovalejších lokalít a zaradila ich do siete Natura 2000 (v roku 2004 v území SKUEV0107 Spišskopodhradské stráne, v roku 2017 v území SKUEV0927 Hrádok). Len vyhlásenie ochrany však tieto cenné územia nezachráni. Dlhodobá absencia primeraného hospodárenia má fatálne následky nielen na výskyt oboch druhov poniklecov, ale aj celého spektra unikátnej teplomilnej flóry a fauny. Preto sme sa pokúsili v jesennom období 2018 zlepšiť stav týchto cenných lokalít vlastnými silami v rámci svojich možností. Pred časom sme na našom webe uverejnili úspešný príbeh záchrany podobnej lokality na travertínoch Sobotiska (http://npslovenskyraj.sopsr.sk/v-hodine-dvanastej-alebo-ako-sa-da-zachranit-step/). Dúfame, že rovnaký úspešný koniec čaká aj lokality poniklecov na flyši.

 

Prvou lokalitou je tzv. Sekanka, niekedy uvádzaná aj ako Nemešianska stráň, ktorá sa nachádza severne od obce Nemešany. Územie je súčasťou SKUEV0107 Spišskopodhradské stráne. Oba poniklece tu rastú na strmej stráni v počte do troch desiatok exemplárov. Keďže je plocha dlhodobo neobhospodarovaná, napriek extrémne rezanému reliéfu ju začala zdolávať sukcesia a hromadenie stariny. Viac tráv, viac vysokých, mohutnejších bylín a rozširujúce sa náletové dreviny, to všetko obmedzuje možnosti pre rast poniklecov. Dlhodobo sa nám tu nedarí zabezpečiť pre územie hospodára. Inak povedané, nik nemá záujem kosiť alebo pásť dobytok na malej strmej stráni.

V polovici októbra sa pracovníci Správy NP Slovenský raj vybrali na lokalitu so zámerom vyrúbať náletové dreviny a pokosiť celú plochu výskytu poniklecov aj s najbližším okolím, čo sa aj v priebehu jedného dňa podarilo. Vyrúbané boli prevažne borovice, z krovín trnky, celá plocha bola pokosená krovinorezmi a všetka biomasa bola z plochy odstránená. Životné podmienky pre poniklece a teplomilné spoločenstvá sú opäť zabezpečené na niekoľko rokov, kým na ploche nezačne víťaziť sukcesia. Najideálnejšie by samozrejme bolo zabezpečiť primerané hospodárenie pasením hospodárskych zvierat. Ak sa to nepodarí, budeme sa musieť na plochu opäť vrátiť.

 

Plocha s poniklecmi pred zásahom…

 

…a po kosení a odstránení drevín a pokosenej hmoty

 

Odstraňovanie náletových drevín

 

Kosenie krovinorezmi

 

Odstraňovanie biomasy

 

Detail strmej stráne po vykonaných obnovných prácach

 

Ďalšou obnovenou lokalitou je Hrádok pri Spišskom Hrhove v k. ú. Levoča, v súčasnosti SKUEV0927. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola strmá stráň v údolí prítoku potoka Durst v čase kvitnutia ponikleca doslova modrá. Bez hospodárenia však jeho množstvo klesalo na súčasných niekoľko desiatok jedincov. Aj tu, ako na Sekanke, je problémom zabezpečiť primerané hospodárenie, kvôli čomu sa v lokalite hromadí stará suchá hmota a rozmáhajú sa kríky a náletové dreviny.

Začiatkom novembra sme sa vybrali do územia, aby sme vyrúbali a pokosili časť stráne, v miestach najbohatšieho výskytu poniklecov. Podobné brigády naša správa realizovala už pred pár rokmi. Zlý stav poniklecov na monitorovacej ploche na jar tohto roku bol výzvou opäť zopakovať práce.

Plocha pred obnovným zásahom, začíname kosiť

 

Vyčistená a vyhrabaná lokalita ponikleca po ukončení obnovných prác

 

Krovinorezy v akcii

 

Kolegyne znášajú menšie náletové dreviny

 

Pre obnovu ponikleca je dôležité dôsledne plochu vyhrabať

 

Na Hrádok sme sa vrátili o týždeň neskôr. Vyrúbali sme ešte časť náletových drevín, ale hlavne pomulčovali okrajové plochy vo zvyšnej časti územia. O mulčovanie sa postarali naši strážcovia s ľahkým malým traktorom, ktorý využívame na mulčovanie a kosenie rašelinísk alebo strmých svahov.

Malý traktor dokáže obratne manévrovať aj v terénnych nerovnostiach

 

Výsledná podoba lokality

 

Pre lepšie porovnanie zmien v štruktúre krajiny súvisiacej najmä s jej obhospodarovaním pripájame dvojicu súčasnej a historickej (50-te roky minulého storočia) ortofotomapy oblasti Hrádku:

Súčasnosť                                                                                                                                                                      História

 

Na prvý pohľad zrejmá takmer absolútna absencia drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine na historickej snímke najlepšie prezentuje dôkladné hospodárske využitie všetkých lúčnych plôch, čo zabezpečovalo bohaté populácie ponikleca na teplomilných lokalitách.

 

Okrem dvoch spomínaných lokalít evidujeme z nedávnej minulosti niekoľko ďalších výskytov poniklecov na flyši v záujmovej oblasti. Sú to mikrolokality s niekoľkými jedincami. V budúcich rokoch sa chceme sústrediť na vyhľadanie a overenie historických záznamov o výskyte ponikleca a zabezpečiť alebo realizovať najnevyhnutnejšie práce na zlepšenie ich stanovištných podmienok. Ideálne však je, ak naše menežmentové práce sú ozaj len záchrannou jednorazovou operáciou a ktorú bude nasledovať dlhodobé primerané hospodárenie v lokalite. V najbližšej dobe to budeme mať možnosť overiť v lokalite Roveň pri obci Doľany, kde sa po dlhom období obnovila pastva dobytka. Pri kontrole územia sme zistili, že časť lokality je vypasená a elektrický ohradník vedie tesne vedľa výskytu ponikleca. Pri rozhovore s miestnym farmárom bolo dohodnuté posunutie ohradníka tak, aby bola umožnená pastva dobytka aj na ploche s poniklecom. Výsledok uvidíme už v jarnom období 2019.