Smútočné oznámenie

So zármutkom Vám oznamujeme, že náš spolupracovník, kamarát a dobrovoľný ochranca prírody Martin Škorvanek tragicky zahynul dňa 14.1.2019 pri páde lavíny vo Švajčiarskych Alpách.

Bol nám vždy ochotný pomôcť pri činnostiach, ktoré sa spájali s pobytom v horách a to najmä pri označovaní chránených území, čistení Slovenského raja, budovaní infraštruktúry splavovania Hornádu, speleologickej činnosti, sčítavaní a doprevádzaní turistov a ďalšej dobrovoľníckej činnosti. Na symbolickom cintoríne obetiam hôr na Kláštorisku vyrezal z dreva najviac sôch. Ako keby tušil, že raz tam pribudne aj jeho meno.

Česť jeho pamiatke

 

Bc. Martin Škorvanek sa narodil 21.2.1991 ako tretí najmladší syn rodičom Ing. Kataríne Škorvankovej rod. Kubinskej a Ing. Pavlovi Škorvankovi. Od mala bol veľmi živý, taký huncút. Starí rodičia aj rodičia ho viedli od jeho prvých krôčkov do prírody a do hôr . Ako dieťa už poznal Tomášovský výhľad, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Blaumont a Sansousi, ale aj Hrebienok, Štrbské , Popradské a Skalnaté pleso. Starší bratia Pavol a Michal ho neskôr brávali na rôzne túry, akcie, výlety, bivaky, ale aj na rande. Bol ich príveskom.
Základnú školu navštevoval na Levočskej ulici v Spišskej Novej Vsi. Zaujímal sa okrem prírody o históriu a okúzlilo ho aj historické šermovanie. Bol členom skupiny historického šermu Páni Spiša, ktorá pôsobila prevažne na Spišskom Hrade. Nemal ešte ani 15 rokov a účinkoval ako bojovník vo filme Posledná légia. Strednú priemyselnú školu drevársku si vybral v blízkosti bydliska, aby mohol realizovať svoje rôzne aktivity a aby vyhovovala aj jeho manuálnym zručnostiam. Už ako stredoškolák aktivizoval spolužiakov a organizoval rôzne aktivity na čistenie Slovenského raja od odpadkov, na opravu studničiek a pod. Zdokonaľoval sa aj v šermiarskom umení, absolvoval u majstra historických bojových umení Petra Kozu niekoľko kurzov tzv. škôl šermu pre rôzne stupne a kategórie historických bojových umení. Postupne začal priňuchávať aj ku skalolezeniu. Jeho Alma Mater pre skalolezenie, tak ako pre mnohých horolezcov –Spišiakov bo Tomášovský výhľad a Dreveník. Ešte ako štredoškolák sa stal členom Stráže prírody. Po skončení stredoškolských štúdií v r. 2010 začal študovať na Žilinskej univerzite s pobočkou v Tatranskej Javorine odbor vysokohorská biológia a stráž prírody. Tam ho Tatry úplne zlákali. Počas štúdia jeden semester študoval v Nórsku a zúčastnil sa aj výskumu ľadovcov v Kirgizsku. Po ukončení štúdia s titulom „bakalár“ v r. 2013 nastúpil pracovať cez rôzne projekty na Správu Národného parku Slovenský raj ako strážca prírody. Počas voľných dní začal ako horský nosič nosiť náklad na vysokohorské chaty – Chata pod Rysmi, Zbojnícka chata aj Téryho chata, kde začal aj neskôr pracovať ako zamestnanec. Hory ho stále lákali. Takto v horách na Chate pod Rysmi spoznal aj svoju lásku, neskôr manželku Majku. Každú voľnú chvíľu venoval svojej druhej láske – horám. Urobil si kurz inštruktora lezenia. Na Kláštorisku v Slovenskom raji pre symbolický cintorín vyrezával niekoľko sôch, zapájal sa do rôznych ochranárskych aktivít, venoval sa skalolezeniu a ľadolezeniu, spoluorganizoval akcie ako Ľadový maratón ľadolezenia v Slovenskom raji, súťažil v disciplíne Quadratlon -tzv železný muž, súťažil ako horský nosič v rôznych nosičských súťažiach, Bol parťákom pri rôznych túrach a lezeniach pre brata Michala. V r. 2014 sa pokúsil s kamarátom Tomášom Buksárom vyliezť 7400 m vysokú horu Chan Tengri v pohorí Tien-Šan na Kirgizsko – Čínskej hranici, no pre zlé počasie za z výšky 6300 m vrátili do základného tábora. V januári 2015 sa Maťovi a manželke Majke narodil syn Jurko verná kópia Martina. Známi aj rodina ho často volajú „ malý Maťo“. Mimoriadne ho miloval , od útleho detstva ho ešte v nosiči niesol na hory, do Slovenského raja, do Tatier, na huby, učil ho bicyklovať, rúbať drevo, bivakovať v stane, grilovať, liezť po skalách, a aj nosiť náklad na malej krošničke.
V r. 2018 po náročných skúškach sa stal sa zazmluvneným členom horskej služby vo Vysokých Tatrách a pripravoval sa na 3 ročný kurz medzinárodného vysokohorského sprievodcu. Liezol viaceré cesty aj prvovýstupy vo Vysokých Tatrých a aj Alpách. Aj jeho posledný výlet do Švajčiarskych Álp mal byť pre zdokonalenie sa v lyžovaní a skialpinizme.
Žial z toho výletu sa už nevrátil a zostal pod lavínou v studenom bielom hlbokom hrobe.
Dosiahol tú najvyššiu métu vyššiu ako Mont Everest, dosiahol nebesá. Mal úžasný dar, stále usmievavé čierne oči a šibalský úsmev, ktoré už navždy spia a ktorý sa už neusmeje.

Odišiel si od nás bez rozlúčky v mladom veku 28 rokov , no žil si svoj krátky život naplno. Mnohí toľko nezažili, čo ty za ten krátky čas.
Všetci sa s Tebou náš drahý Maťo lúčime, spi sladko a vždy ostaneš v našich srdciach.

Tak strašne si miloval hory, až si Ťa napokon vzali.